Stratený plač

Autor: Dušan Brezány | 22.5.2012 o 17:57 | (upravené 20.3.2013 o 15:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Báseň dávnych i nedávnych zamyslení.

 

Chcel by som plakať.

Nejde mi to.

Túžim roniť vrelé slzy.

Ako vtedy v časoch,

ktoré si matne pamätám.

Nedarí sa.

Už ma to aj mrzí,

ale skutočne to nejde.

 

A tak by som si prial,

vyplakať to zo seba.

Ako chlapča malé,

plakať by som chcel.

Zhojiť vzácnym prameňom,

bôľ všetkých zmien.

 

Aj keď to snáď netreba...

Plakať pre život,

plakať pre lásku.

Pre veci podobné,

čo moje srdce kvária

a priateľsky sa tvária.

 

Chcem plakať.

Rumázgať...

Revať ako tur.

Už však nie som malý.

Nie.

Som dospelý muž.

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr.

 

Chcem plakať pre hlúposti

a túžim plakať pre Teba.

Oči sa mi ani nezalesknú.

Prečo?

Prečo som urazil tak dlhú cestu,

aby na konci prišiel som o slzy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

EKONOMIKA

Posúvanie dôchodku sa nepáči odborom, štát nevylučuje zmenu

V roku 2017 sa dôchodok posunul o dva a pol mesiaca.


Už ste čítali?