Stratený plač

Autor: Dušan Brezány | 22.5.2012 o 17:57 | (upravené 20.3.2013 o 15:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  53x

Báseň dávnych i nedávnych zamyslení.

 

Chcel by som plakať.

Nejde mi to.

Túžim roniť vrelé slzy.

Ako vtedy v časoch,

ktoré si matne pamätám.

Nedarí sa.

Už ma to aj mrzí,

ale skutočne to nejde.

 

A tak by som si prial,

vyplakať to zo seba.

Ako chlapča malé,

plakať by som chcel.

Zhojiť vzácnym prameňom,

bôľ všetkých zmien.

 

Aj keď to snáď netreba...

Plakať pre život,

plakať pre lásku.

Pre veci podobné,

čo moje srdce kvária

a priateľsky sa tvária.

 

Chcem plakať.

Rumázgať...

Revať ako tur.

Už však nie som malý.

Nie.

Som dospelý muž.

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr.

 

Chcem plakať pre hlúposti

a túžim plakať pre Teba.

Oči sa mi ani nezalesknú.

Prečo?

Prečo som urazil tak dlhú cestu,

aby na konci prišiel som o slzy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?