Stratený plač

Autor: Dušan Brezány | 22.5.2012 o 17:57 | (upravené 20.3.2013 o 15:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Báseň dávnych i nedávnych zamyslení.

 

Chcel by som plakať.

Nejde mi to.

Túžim roniť vrelé slzy.

Ako vtedy v časoch,

ktoré si matne pamätám.

Nedarí sa.

Už ma to aj mrzí,

ale skutočne to nejde.

 

A tak by som si prial,

vyplakať to zo seba.

Ako chlapča malé,

plakať by som chcel.

Zhojiť vzácnym prameňom,

bôľ všetkých zmien.

 

Aj keď to snáď netreba...

Plakať pre život,

plakať pre lásku.

Pre veci podobné,

čo moje srdce kvária

a priateľsky sa tvária.

 

Chcem plakať.

Rumázgať...

Revať ako tur.

Už však nie som malý.

Nie.

Som dospelý muž.

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr.

 

Chcem plakať pre hlúposti

a túžim plakať pre Teba.

Oči sa mi ani nezalesknú.

Prečo?

Prečo som urazil tak dlhú cestu,

aby na konci prišiel som o slzy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal Gašpar podľa prezidenta Kisku vysvetliť.

KOMENTÁRE

Hanba, pán Gašpar. V tomto štáte je cynizmus štandardom

Podpis signalizuje nové dno vedenia krajiny.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?