Stratený plač

Autor: Dušan Brezány | 22.5.2012 o 17:57 | (upravené 20.3.2013 o 15:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  45x

Báseň dávnych i nedávnych zamyslení.

 

Chcel by som plakať.

Nejde mi to.

Túžim roniť vrelé slzy.

Ako vtedy v časoch,

ktoré si matne pamätám.

Nedarí sa.

Už ma to aj mrzí,

ale skutočne to nejde.

 

A tak by som si prial,

vyplakať to zo seba.

Ako chlapča malé,

plakať by som chcel.

Zhojiť vzácnym prameňom,

bôľ všetkých zmien.

 

Aj keď to snáď netreba...

Plakať pre život,

plakať pre lásku.

Pre veci podobné,

čo moje srdce kvária

a priateľsky sa tvária.

 

Chcem plakať.

Rumázgať...

Revať ako tur.

Už však nie som malý.

Nie.

Som dospelý muž.

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr.

 

Chcem plakať pre hlúposti

a túžim plakať pre Teba.

Oči sa mi ani nezalesknú.

Prečo?

Prečo som urazil tak dlhú cestu,

aby na konci prišiel som o slzy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?